ČESKÁ UROLOGIE / CZECH UROLOGY – 3 / 2019

215 PŘEHLEDOVÝ ČLÁNEK Ces Urol 2019; 23(3): 203–220 ké faktory, včítane terciárneho hyperparatyroidiz‑ mu, hyperkalcemie, hypocitraturie, hyperurikémie (potencovanej liečbou cyklosporinom A) a infekcie močových ciest baktériami štiepiacimi ureu a alkali‑ zujúcimi moč. Ku vzniku konkrementov v transplan‑ tovanej obličke prispieva tiež stáza v močových cestách a prítomnosť cudzieho telesa (ureterálneho stentu alebo nefrostomického katetra). Ochorenie prebieha obvykle asymptomaticky, a to preto, že transplantovaná oblička je denervovaná. Pacient obvykle pozoruje hematuriu, oliguriu alebo anuriu pri supravezikálnej retencii moču, s čímmôže súvisieť zhoršenie funkcie transplantovanej obličky. Na diagnostiku nefrolitiázy po transplantácii obličky sa používajú štandardné rentgenologické a ultraso‑ nografickémetódy. Presnoumetódou na diagnostiku nefrolitiázy a ureterolitiázy je natívne špirálové CT. Špecifickoumetódou liečby konkrementov v odo‑ bratej obličke je ex vivo ureteroskopia s litotripsiou ob‑ ličky v ľadovomkúpeli. Po odstránení konkrementov nasleduje transplantácia takto ošetrenej obličky (35). Po transplantácii sa nefrolitiáza rieši štandardnými urologickými technikami, akými sú PEK a ESWL. SEXUÁLNE PORUCHY PO TRANSPLANTÁCII OBLIČKY Sexuálne poruchy, konkrétne pokles libida, erektilná dysfunkcia a významný pokles frekvencie pohlavných stykov, sú prítomné u 50 až 100% pa‑ Obr. 10.  Pyelo-ureterografia. Striktura terminálneho úseku močovodu Fig. 10.  Pyelo-ureterography. A stricture of the ter- minal part of the ureter Obr. 11.  Močovod transplatovanej obličky všitý do ileálneho konduitu Fig. 11.  Ureter of the transplanted kidney implanted into an ileal conduit Obr. 12.  Nefrolitiáza transplantovanej obličky Fig. 12.  Nephrolithiasis in the transplanted kidney