Ces Urol 2001, 5(3):35-39 | DOI: 10.48095/cccu2001029
Autori retrospektívne hodnotia vlastné klinické skúsenosti pri diagnostike a liečbe stenózy ureterointestinálnej anastomózy u 19 pacientov (22 ureterorenálnych jednotiek) po rôznych typoch derivácie moču. U 11 pacientov (11 ureterorenálnych jednotiek) riešili zúženie v mieste spojenia močovodu s črevom endoskopicky a u 8 pacientov (11 ureterorenálnych jednotiek) použili otvorenú operáciu. Dlhodobejšiu úspešnosť endoskopickej liečby stenózy ureterointestinálnej anastomózy dosiahli u 9 z 11 (81,8 %) pacientov. Endoskopické riešenie bolo metódou prvej i druhej voľby pri jednostranných "benígnych" zúženiach spojenia močovodu s črevom. Po endoskopickej manipulácii bola dôležitá vnútorná drenáž močovodu silikonovým stentom minimálne na 6 - 8 týždňov. Otvorené operačné postupy zostávajú tradičným štandardom riešenia striktúry ureterointestinálnej spojky s dlhodobo najpriaznivejším efektom - až 90 %, ale aj s vyššou morbiditou a mortalitou. Indikácie chirurgickej liečby stenózy ureterointestinálnej anastomózy predstavovali: neúčinnosť menej inva-zívnej liečby (protiinfekčnej, endoskopickej a pod.), obojstranné postihnutie horných močových ciest, relatívne perspektívni pacienti s "malígnou" obštrukciou v mieste spojenia močovodov s črevom.
Zveřejněno: 1. červen 2001